Celý život mám hroznú smolu na chlapov. Vo všetkých prípadoch ma chlap využíval, podvádzal, vyhrážal mi, chlastal, klamal mi a vždy sa ukázalo, že ma nemal rád, že si chcel len niečo vyskúšať (napr. či je schopný mať niečo aj sa ženou, hoci je na chlapov atď). Keďže nie som pekná, tak si nemôžem vyberať, veľa mužov o mňa záujem nemalo a nemá. Naši sa rozviedli v mojich 13 rokoch, od mamky som často počúvala, nech si nikoho nehľadám, že nikoho nepotrebujem, že ma rovnako každej nechá, že muži sú svine. Prvého priateľa som mala v 18 rokoch, pričom som do neho bola od 15 rokov platonicky zamilovaná.
Keď sa po mesiaci vzťahu priznal, že je na chlapov, zničilo ma to úplne. Ďalšie vzťahy nestáli tiež za nič, opäť som bola využívaná a podvádzaná atď. …Od 20 rokov som bola 2 roky sama, pretože o mňa mali záujem iba dôchodcovia a opilci.V 22 rokoch som sa vydala, ale manželstvo nefunguje, muž je oveľa starší a hľadal len slúžku. Deti už sú dospelé a ja nemám ani kam odísť kvôli finančnej situácii. Nemám žiadny majetok ani nikoho, ku komu by som mohla ísť bývať. Chodím do práce a nič iné už nemám. Muži o mňa nemajú záujem a keď už si ma niekto všimne, tak má mu najmenej 70 rokov alebo pije alebo bez obalu povie, že chce len niekoho nezáväzne do postele.
Medzi ľuďmi som celý deň, napriek tomu o mňa nikto nemá záujem. Chlapi ma buď úplne ignorujú alebo berú iba ako kamarátku. Nikto mi nie je schopný povedať, čo robím zle. živote neublížila, som múdra, pracovovitá, nepijem, nefajčím, baviť sa viem, zákazníci ma majú radi, na nikoho nie som protivná, každému pomáham, starám sa, robím to rada. Napriek tomu ma nikto nechce. Keď to zhrniem, tak od tých 15 rokov Keď som sa prvýkrát platonicky zamilovala, sa trápim tým, že ma nikto nemá rád, že o mňa nikto nestojí, že nikomu nie som dosť dobrá. Takže logicky nemám ani sebavedomie. K všetkej smole ma samota ničí, niekoho jednoducho naozaj potrebujem, aby ma mal rád. A toto trápenie trvá už 30 rokov.