Sme s priateľom 4 roky. Vždy to bol viac-menej divoký vzťah. Napriek tomu sme sa mali, možno máme, radi. Obaja máme z predchádzajúceho vzťahu deti. On dospelú a takmer dospelú, ja obe školou povinné. Od začiatku sme chceli spoločne dieťa. Keď sa nám podarilo, dospelá dcéra sa presťahovala s chalanom, všetko bolo na mňa, nastalo kopa problémov, on ich neriešil, štvalo ho to a schytávala som všetko ja. V 12. tt ma aj s deťmi vyhodil, vymenil zámok po hádke mňa a jeho dcéry. Po 2 týždňoch nás vzal späť. Bolo to ťažké, ale naučila som sa opäť fungovať. Hádky a slzy boli na dennom poriadku. Po pôrode si nás odviezol k sebe. Jeho dcéry odišli.
Staršia sa odsťahovala s chalanom k jeho rodičom, mladšia na intr. Moje deti sa vrátili ku mne. Začal byť slovne veľmi agresívny. Pretože nesmeli so mnou byť ma deti a pretože kvôli mne odišli jeho dcéry…nechcela som žiť s tým chalanom…no, nejako sa to zvládlo, dcérka má 6 mesiacov, mňa deti sú so mnou. Ale vadí mu, dáva to najavo, ma ignoruje, keď ho nastvou jeho dcéry, chová sa povysenecky, keď vidia ma deti a ja keď plače, celým urážkam. Už to nedávam, stáva sa že ma hysterka, čo jeci, chcem riešenie, chcem vedieť, ako ďalej, nechce to riešiť.
_10_9.jpg)
Vraj ma má rád, ale len niekedy, keď plače, opovrhuje mnou, keď sa hádam, neznáša ma. Keď sa vyhráža, že odídem, tak mám ísť, potom mi povie, že to nechce, chce, aby som zostala a aby sme fungovali. Iný variant tu si nepripúšťa. Čo sa týka sexu, tak možno 2x do mesiaca … poviem to hnusne, prebehne rýchlovka, inak si užíva sám. Mňa už to ani nebaví, len držím, aj keď mi to chýba, ale nie je chcieť, nálada…tak…povedala som, že chcem žiť chvíľu oddelené, edokážeme totiž fungovať spolu, alebo aspoň ja už nie. Bývame u neho a na dedine. Som tu ako v klietke, úplne sama. Nechce to pripustiť, vraj by to znamenalo koniec, pretože on by sa o nič nesnažil. Tiež chcem, aby to bolo ako predtým.